Úspechy Slovenskej reprezentácie
- All
- SHOTGUN WORLD CHAMPIONSHIP 2015
- European Rifle Championship 2015
- EHC Results
- Druhý report z ME 2013 v Portugalsku
- Prvý report z ME 2013 v Portugalsku
- IPSC World Shoot WSXVII 2014 - Florida
- Úspechy všetky
- Shotgun world shoot 2012
- EHC 2010
Druhý report z ME 2013 v Portugalsku
Nástup na slávnostné zahájenie EHC 2013 začal o 14.00 znovu dlhým čakaním bez informácií pred hotelom, následne sme sa bez organizácie presunuli na námestí v meste Barcelos. Tu Stano dostal, aj s ďalšími štyrmi kolegami, na starosť organizovanie streleckých výprav z celého sveta. Upravoval ich do štvorstupov, rozdával tabuľky s názvom krajiny, zástavy a všetky potrebné veci na úspešné otvorenie preteku. Po dlhých čakaniach sme sa asi okolo 16.00 pohli smerom na spomínané námestie, dlhým zástupom športovcov. Bolo to pekné, ľudia nám tlieskali, kývali a v dobrej nálade sme sa dostali na námestie, kde mali prejav vedúci predstavitelia mesta a IPSC. Otvorenie sa odohralo vo veľmi krátkom čase, asi 20min. Krátkou prechádzkou po námestí kde boli slávnosti mesta sme si trochu napravili náladu. Hrala tam domáca skupina chytľavé portugalské pesničky. Ale my sme sa ponáhľali na večeru regionálnych riaditeľov.Stretnutie RD začalo cestou s niekoľkými kolegami v mikrobuse, kde vodič mal iba koordináty GPS a po niekoľkých obratoch a blúdeniach sme sa dostali na krásnu haciendu nad mestom. Boli sme tam ako prví a znovu sme čakali. Postupne prichádzali aj ostatní a v družných rozhovoroch s popíjaním kvalitného portského vína a večerou pozostávajúcou z piatich chodov, zabávaní domácou speváčkou sme zabudli na únavu a aj čas. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo doriešiť s vedúcimi predstaviteľmi IPSC niekoľko problémov, ktoré sa vyskytli v našej výprave.
Po polnoci sme sa začali rozchádzať s vedomím, že ráno začína naša práca rozhodcov. A samozrejme o odvoz na hotel sme sa starali, ako inak, sami. Mikrobus už neprišiel. Našťastie Stanova dokonalá znalosť nemčiny nás dostala do auta k jednému z vyšších funkcionárov IPSC, ktorý až počas cesty zistil, že nie sme z Nemecka, ale zo Slovenska. Tak sme pospomínali na starých funkcionárov SADS, ktorých Fritz poznal.
Pondelok začal o 7.00 na strelnici prípravou stage, kde ja som mal parkúr síce krátky, ale strieľalo sa z loďky, kde bola práca so strelcom pri špecifickej štartovej pozícii a pozície zbrane a zásobníkov ktoré boli na lavičke v loďke. Zásobníky a zbraň museli ležať na strane – na plocho – čo bolo trochu v rozpore s pravidlami a každá skupina strelcov k tomu mala plno poznámok a otázok, ktoré bolo treba zodpovedať a vysvetliť. No a začal prvý deň zo štyroch pracovných, ktoré boli rovnaké a dajú sa vyjadriť slovami „rozhodovanie, rozhodovanie, rozhodovanie a ešte raz rozhodovanie“. Prešlo nám rukami cca 200 strelcov denne. Niektorí rozhodcovia nachodili aj 30km denne. Bolesti v chrbte, v nohách boli naše najsilnejšie pocity z prvého dňa. (prvý deň chýbali pomocníci - dvíhal som poper, staval kývačku+lepil dva terče) Ja som si navodil na jednej nohe dva pľuzgiere a Stano štyri. Ale postupne sa nám vrátila sila aj kondícia a ďalšie dni sa už dali zvládnuť. Prišli nám aj veľmi šikovní pomocníci a naša práca sa začala podobať práci RO na preteku L4. Na stage pracoval so mnou jeden príjemný RO zo Španielska. Každému pripadol jeden voľný deň z piatich, ja som ho mal v piatok. Stano mal voľný deň hneď v pondelok a keďže sa nepatrí začať prácu voľnom prišiel na strelnicu aj v pondelok a hneď mu vedenie preteku našlo robotu. Pracoval v plnom nasadení celých päť dní. Týmto počinom si získal dobré meno medzi rozhodcami IROA. (Mladý titán.)
Stano to mal ale horšie ako ja. On bol zadelený do týmu RO, ktorí zaskakovali tam kde bolo treba pomôcť. To znamená každú chvíľu niekde inde, pracovať tam, kde to „horí“. Po piatich dňoch bol kvalitne vyžmýkaný, fyzicky aj psychicky.
V týchto dňoch sme zaspávali hneď ako sa hlava dotkla vankúša a niekedy aj v polovici vety. Muselo nám stačiť 5-6 hodín spánku.
Denný režim: Ráno o 5.30 budík, sprcha, raňajky a odchod na strelnicu. Pobyt na strelnici 12 – 14 hodín a návrat na hotel(cca okolo 21.00).Žiadna večera, sprcha, očistenie oblečenia, vakov (veľké množstvo prachu), nabitie timerov, krátka kontrola internetu (správy, fb...) a spánok.
Plne sa tu prejavilo krédo RO na EHC: Život range officera nie je pre každého, ale ani nie každý, sa môže stať range officerom.
Naozaj tu bolo vidieť na veľkej väčšine RO, že ich táto práca baví. Počasie počas týchto dvoch týždňov sa pohybovalo cez deň medzi 32 – 36 °C a v noci 18 – 22 °C. No kvalitná horúčava.
Strelci mali podmienky trochu iné. Ich režim pozostával z jedného dňa voľna a štyroch dní strieľania, kde strieľali dva dni po 6 stage do obedu a dva dni po 6 stage poobede. Samozrejme ani oni to nemali ľahké. Bolo treba dať čo najlepšie výsledky v horúcom počasí. Väčšina slovenských strelcov bojovala v tejto horúčave s virózou. Nič príjemné.
Ale čas plynul ako voda a v dobrej nálade a s únavou sme došli ku dňu vyhlásenia výsledkov. Awarding ceremony bol usporiadaný v inom meste a pre nás mal prísť autobus. Po hodine čakania pred hotelom, keď autobus neprišiel, sme sa rozhodli znovu raz, dostať sa na miesto podujatia na vlastnú päsť. Pomohol nám môj RO zo Španielska a zobral nás osobným autom. Znovu sme mali len GPS koordináty a navigácia nás povozila kade-tade, ale nakoniec sme došli na miesto. (Akoby v Portugalsku GPS nefungovalo, alebo len my sme nerozumeli portugalskej navigácii? Ktovie....) Awarding ceremony bol zorganizovaný pekne, vypili sme drinky, zjedli večeru, vyhlásili sa výsledky, zahrali hymny, rozlúčili sme sa s novými aj starými priateľmi a ME 2013 boli ukončené. Plní zážitkov a emócií sme sa vrátili na hotel.
Posledný deň pobytu v Portugalsku sme využili úplne ináč a veľmi príjemne. Keďže sme odlietali až večer, hneď ráno sme sadli do taxíka (samozrejme taxikár rozprával len po portugalsky) a vydali sme sa konečne aj my pozrieť Atlantický oceán. Po perfektnom oddychovom dni pri oceáne sme večer odlietali smerom Porto-Lisabon-Budapest. Let prebiehal bez problémov, iba sme si uvedomovali, že krásne strelecké dva týždne skončili a vraciame sa do reality života. Keďže nám nedovolili zbrane dať do batožiny, tak v Budapesti, kuriózne pri čakaní na batožinu pri dopravníkovom páse sa popri kufroch objavovali aj zbrane vo svojich typických plastových obaloch. S nami v lietadle boli aj strelci z Maďarska, a tak na dopravníku sa objavilo zbraní pomerne dosť. Zaujímavý pohľad. S radostnými výkrikmi „tam je moja a tam je Tvoja“ sme si pozbierali zbrane a batožinu a vydali sme sa k autám. Naše portugalské dobrodružstvo skončilo príchodom domov ráno 16.09.2013 okolo 8.00hod.
Bolo to namáhavé, ale krásne. Doporučujem každému kto má rád streľbu a IPSC.
Alex a Stano
Reprezentácia SADS
Fotogaléria
Novinky